Obul som sa, zhasol svetlo a kracal... Kracal som po ulici sero osvetlenej z poulicnych lamp. Siel som jednoducho dalej, kracal prec, prec od seba, dalej a dalej. Povrch cesty sa menil. STOP! Predomnou sa zjavil mur, kracal som popri nom, zmenil sa na plot, dieru v plote, plot, branu, plot. Nad mojou hlavou sa tycili vysokonapatove stlpy, na nich kable. Vo vzduchu bolo citit vonu elektriny. Bal som sa a kracal dalej, dalej za svojim necielom. Doprava, rovno, pes, dva, dolava, rovno, dolava... Velke mury sa tycili dovzduchu a v prejadzovej diere sa sem-tam mihli svetla biele, neskor cervene, prechadzajucich aut. Prekrocil som betonovu zabranu; prekrocil som strach mojej duse. Kracal som popri zvodidlach nevedno ako daleko zakracam, ako daleko pojdem. Zhliadol som vlak, kusok, napravo. Vo vzduchu, v oblakoch, pod nimi lietalo nieco, co oblakovu prikryvku zo spodu osvetlovalo, coraz viac sa k nej blizili, bolo uz pri nej, svetlo sa zuzilo, bolo vidiet ako vchadza do oblakov, hlbsie, hlbsie, zhaslo... Na oblohe bola znova tma. Okolo mna preslo nespocet kaminov, vacsich i mensich. Citil som svoj krok ako dava do pohybu celu dialnciu. Citil som jeho silu, snad vacsiu ako vsetky tie auta naraz. Kracal som a neobzeral sa. Nik nebol za mnou, nik ma nevidel. Konecne prechadzka bez stretnutia. Konecne ja a len Ja. Prekrocil som zvodidla, presiel kusocek a znova kracal, dalej a dalej, hladat svoj neciel. Z murov sa stali vysoke zvukove bariery, ploty, neskor pleksisklovo-zelezne konstrukcie. Videl som kolibu, svetla mesta, videl som napis Castrol a trolejbusove vedenie. I desiatky aut, jedny silnejsie, ine slabsie, vsetky v pohybe. Tak ako moje myslienky. Odpluvali prec, toto bola len hodina citenia. Musel som sa uhnut jednej znacke, neskor sa skrcit pod dalsou. Krokom som sa dostavil k pokladni benzinovej pumpy; nie sam, ale ako jediny tam bez auta. Jednu Twix. Preco? Ano, lebo som ju citil. Bola to moja sladkost pred spankom duse. Isiel som o 17 korun lahsi zhliadnuc tatri, budovu televiznej stanice. Trolejbus jeden, druhy, tma, svetla. Vsade tma a vsade male gulocky, svetielka... Presiel som okolo Tych miest, okolo skol, obchodov, ulic. Dolava, nemocnica, doprava, kostol, dolava ulica, doprava moja... Hore schodami, odomknut dvere, zabuchnut, vyzut sa...
...zlomit si dusu.