hm,zvlastne je to cele okolo mna.
neviem co s tym.

snad po prvy raz v zivote som nechcela nic,a predsa som to dostala.nechcela som to prave zo strachu,ze to skonci a potom to bude divne,presne tak ako teraz..
keby si nezacal ty,nezacnem s tym nikdy o tom som presvedcena.vravela som ti o tom,bala som sa stratit to carovne puto.a predsa sa to stalo.stratila som ho,stratila som teba,stratila som seba a nic z toho nie je moja vina.alebo aspon ty si to tak naformuloval,ze to nie je moja vina.

neviem,tazko to rozriesit,tazko predpokladat,ale som viac-menej presvedcena,ze keby si nebol odisiel,vsetko by bolo fajn,nic by sa nestalo.aspon zatial.
mozno by sa za tych 7 tyzdnov stalo tisic veci,ktore by nas este viac zblizili.mozno..mohlo to byt kludne aj naopak,to nemozem vediet.nemozem to popriet.

vlastne sme nestihli spolu nic,co by nas mohlo zblizit.nedal si tomu sancu.mozno si chcel,ale neslo to.aspon takto neako si mi to vysvetloval.
z tohto uhla sa teda javi,ze je to takto aj lepsie,ze to skoncilo skor ako to vobec stihlo zacat.tym padom to tak neboli.
a vobec,myslim si,ze skoncit s tym tak za cerstva bolo pre teba jednoduche rozhodnutie,ovela jednoduchsie ako keby sme uz mali nieco za sebou.

nikdy som si celkom presne nevedela predstavit o com ludia hovoria,ked rozpravaju o psychickej nevere.teraz to uz viem,a je to neprijemne.ovela radsej by som sa ocitla v pozicii realne podvedenej.neviem preco,ale takto to citim.

vlastne ani ma tak nestve,ze to skoncilo.stve ma,ze si ma klamal,vedome si mi klamal,na priame a jednoznacne otazky si mi odpovedal klamstvom.to neviem prekusnut.ked si predstavim,ako som ti rozpravala o planoch na leto,ktore som chcela realizovat s tebou a ty,hoci si uz vedel,ze nic z toho nebude pravda,si mi stale klamal!!!ked si toto predstavim,ked si predstavim,aku hlupanu som zo seba robila,je mi z toho realne fyzicky zle.
prekusnut toto je ovela horsie,ako to ze ma nemilujes.je to ovela horsie,ako divat sa na to,ako si sa rozhodol z nicoho nic,ze to nebudem ja,ale ona.
uz ma to tak neboli.

vratil si sa.a ja som hrozne chcela,aby to medzi nami bolo fajn.aby tam opat bolo to puto,co na zaciatku,aby nam bolo dobre,len tak,nevinne,ako predtym.ale s hrozou zistujem,ze opacne to asi nie je mozne.od priatelstva je na krocik k laske,ale vracat sa od lasky k priatelstvu,to je zrejme dost tazke az nemozne.netusim,ci sa to da.ale snad casom ano.zatial vsak neviem,ako sa ti pozriet do oci,dokonca ani neviem,ako s tebou hovorit.

bude sa to dat vtedy,az mi z akejkolvek myslienky na teba a na nu,na vas spolu, nebude zle.potom to bude fajn,asi to fakt chce cas.

neviem si utriedit svoje pocity,neviem a nemozem s istotou tvrdit,ze ta stale lubim,dal si mi chvalabohu dost casu vysporiadat sa s tym po svojom.ale neake emocie urcite ostali,tocia sa dokola a som obcas ako na hojdacke a proste neviem co s tym...