Tak. A je to.
Napisal som co som napisat mal.
Vykonal som co som vykonal mal.
Mozem odtialto odist.
S mantrou na perach.

Uz som mal tento dennicek rozpisany.
A vyzeral uplne inak.
Ale potom sa mi zrazu zasekol comp
a tak som ho natvrdo restartoval.

A to co bolo napisane sa stratilo.
Naveky zmizlo v sferach kde informacia prehrava
svoj vecny suboj.

A tak uz je mi teraz vlastne jedno co pisem.
Len si tak pisem.
A spominam si na to ake to bolo pred rokmi.
Ked som domenu kyberia dostal
a bola na nejakom kanadskom serveri a ja som tam
postupne
nahraval jedno html za druhym.

A aj som tie htmlka objavil a chcel som ich aj sem dat.
Ze nech ludia vidia ako to cele zacalo.

Ake za tym boli sny.

Ale teraz si hovorim: NASRAT.

Som unaveny.
A nahodenie tych suborov by vyzadovalo cas.
A cas je najvyssia hodnota.
A tak nim nechcem mrhat.

A to je vlastne jediny dovod preco kyberiu
moju milovanu
prvu
lod
kyberiu
opustam.
Pretoze cas je najvacsia hodnota.

Chcem cas svojho Zivota vymienat za rozkos.
A radost.
A cinnost.
A tak.

Nie, necitim zast.
A niesom zatrpknuty.
Voci nikomu, a nicomu.
Dokonca aj toho co ma chce zabit
sa snazim milovat
(tak ako Frodo miluje Gluma)
odchadzam prosto preto
ze kyberia mi nesposobuje taku rozkos

ako Tvorba
ako bozkanie zeny na jej udy mramorove
ako beh
ako plavanie
ako tandava
ako myriady asan

nie nie nie, nesposobuje mi prosto
taku rozkos ako zobrackina spinou umazana ruka.

Ako smiech deti v sirotcinci na mongolskom predmesti.

Preto odchadzam.
A odchadzam aj preto
ze riesite kokotiny
vazeni
(nie, necitim zast)
na tomto svete je
minimalne
27.000 nuklearnych hlavic
minimalne
vazeni

a vy riesite kokotiny
a picoviny devky menom
Komercializmus

27.000 ocelovych falov
(aj Tvoj objektiv je zliatinovy falus)
a jedine co hovoria
su slova
smrti
a strachu
vazeni

a vy riesite kokotiny
a narcisticke obrazky
devky menom
Komercializmus
(nie, necitim zast)

A Sting spieva
How can I save my little boy from Oppernheimer's deadly toy?
A ja sice nemam syna
'ni dceru

'ni Zenu s ktorou by som ich splodil
mi kyberia nepriniesla
(nie, necitim zast, milujem, nadovsetko)
ale predsa si spievam tu pesnicku

pretoze ta otazka je pre mna ta jedina podstatna

Pretoze kyberia zo mna
zo zlomeneho chlapciska
z rozvedenej rodiny
urobila cloveka
ktory miluje
a koncentruje
moc

...

Ano, priznam si to
milujem moc
(no iba tu bez makcena)
pritakavam tomu
milujem moc
(iba tu bez makcena)
milujem schopnost presadit svoju volu.

Volu pod Laskou.
Vole.

Milujem moment ked sa motor sveta s rachotom zastavi.
Na moj povel.
Smiech je vtedy najzvonivejsi.
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepsie.
Hovori sa.
Vazeni.

Ale zaroven, okrem moci
a okrem vole
musim pamatat aj na tento dennik: http://kyberia.sk/id/26264

A aj na mnohe ine denniky.
Moje. Aj Tvoje.

Musim pamatat na ergonda,
musim pamatat na sny
a musim pamatat na moc a volu
nielen moju
ale najma
Tvoju

Ked dopisem tento dennik
a ta doba je blizko
ked dopisem tento dennik,
dumpnem si celu databazu tohto systemu
a ulozim si ju k sebe na disky
a jeden disk zakopem
niekam hlboko

a raz,
badatel
a archeolog datasfery.
zo zmatku znakov
a znakov znakov

vyvodi.
pod ktorou lipou sa ten disk nachadza

a lipy pretrvaju veky

a druhu kopiu tej databazy
budem statisticky spracuvavat
a vedu
ktora bude
slova, vyrazy, memy, formy
cokolvek
vnimat ako
hypostazovane sucna
tu vedu nazvem vedou fenomemetickou
(vlastne som ju tak uz nazval)
a budem mapovat
a triedit
ako Line,
ako biolog textov
tie zvlastne organizmy
ich cykly
pravidelnosti
v svete slov

A na svoje meno Ti tu prisaham ze k datam sukromnym iba
cez statisticky aparat pristupim.

Kyberia bola stromom.
Ktory som zasadil.
A som na to hrdy.

A v svojej malosti sa mozes smiat.
A ja sa zasmejem tiez a poviem Ti:
Bol to vykon ducha.
A dieta mysle.
(vlastne som chlapec ktory porodil, zvlastne)

A psychiater si povie: "blazon!"...a bude ten system dalej pouzivat
A blazon si povie: "zabime ho!"...a bude ten system dalej pouzivat

A ja si poviem: "dnes som sa prvykrat kupal nahy v jazere a bolo to krasne"

A kupal som sa tam po boku priatela.
Ktoreho som spoznal vdaka kyberii.

Pretoze uz som spoznal tych,
ktorych som spoznat mal
(obrov na ramenach ktorych aj Newton stal)
a povedal to,
co som povedat mal.

Hopom-skokom terazky odchadzam
(teatro uz sa pomaly konci,
a ctnost koho bude chrumat dobytok potom?)

A ked pridam tento dennicek.
Kliknem na tuto linku: http://kyberia.sk/id/2180124
A urobim vsetko co je v mojich silach
(ktore rastu)
aby som sa sem
na domenu kyberia.sk
nevratil

dokym budu na svete atomove bomby.

Tak je napisane.